
Adéla Vinczeová (za svobodna Banášová) se narodila v Bratislavě. U nás se proslavila jako úspěšná moderátorka, která se do povědomí českých diváků dostala prostřednictvím oblíbené soutěže Česko–Slovenská Superstar. Adéla se také stala tváří konference Umění být ženou, která se bude konat 20. října 2018 a ŽENY s.r.o. se staly mediálním partnerem této akce. Měly jsme tedy příležitost moderátorku a krásnou ženu, vyzpovídat právě na téma ženství, rodina a osobní štěstí.
Ten názov môže byť pre niekoho možno mätúci, ale je to len skrátka schopnost byť sebou, vedieť sa vnímať a mať rád. Schopnosť byť človekom. Je to niečo prirodzené, čo sme ale bohužiaľ vďaka rôznym silným vzorcom pozabúdali a niekedy sa k tomu vraciame ako k umeniu. K niečomu, čo si vyžaduje špeciálne schopnosti, no pri tom to dokáže každý a nie je to len o ženách.
Je to inštitúcia na ktorej sme sa ako spoločnosť nejako dohodli. Myslím si, že sama o sebe nič negarantuje. Opäť je to o jednotlivcovi, ktorý ak je vedomý, bude prežívať pekné manželství a pekný život v rodine. Ak nie je, je úplne jedno koľko má detí, alebo či má papier na vztah. Pre mňa osobne to bol pekný obrad, akási podporná sila pre náš vztah. A z neho sa veľmi teším samozrejme.
Neviem či sila a odhodlanie je to, čo žnea k životu potřebuje. Alebo inak – každý potřebuje to, čomu verí, že to potřebuje. Ak je niekto nastavený bojovne a odhodlane, bude mu život dodávať lekcie podľa očakávaní. Bude mať skrátka vždy kvôli čomu bojovať a vyčerpávať sa. Čiže to aké nástroje si zvolíme, definuje situácie, ktoré nám život adekvátne k nim ponúkne. Poznáte takých tých ležérních ľudí kterým sa všetko darí a vám sa to zdá nefér? Skrátka ich nástrojom je ľahkosť. A asi v tom aj trochu tkvie to tajomstvo šťastného života. Ako si ho sami představujeme a akú úlohu v ňom chceme zohrávať. Bojovnú? Odvážnu? Pohodovú a spokojnú? Sanozrejme to musí byť úprimné a skutočné. Nahovárať si že sme v pohode keď nie sme, je cesta k ešte väčším komplikáciám. Viem o čom hovorím.
Keď ma čaká voľný deň, keď prežívam tie pohodové chvíle keď verím, že sa nie je čoho báť. A tak prozaicky ma vždy poteší dobré jedlo, pohyb a dobrý wellness.
Nevidím žiadnu. Každý máme niečo. Len my ženy sme boli historicky trochu brzdené. Tak sa teraz o niečo viac hľadáme a má to rôzne extrémne prejavy. Od bosého behania po lúke v dlhej sukni s hlavou uletenou v oblakoch, po snahu byť ako muži.
Ako sa dá si strážim stravu, ale keď to nejde, si to nevyčítam. Pokúšam sa dosť spať , športovať, veľa chodím (stále menej využívam auto a chôdzu kombinujem s MHD), starám sa o svoju pleť , chodím dva krát do mesiaca na kozmetiku, milujem saunu (ale poriadnu – horúca sauna a ľadová voda) a to je asi všetko. No a nerobím si v hlave zbytočné stresy.
Verím že rituály majú svoj zmysel a význam. Na ženské kruhy nechodím, akosi mi to nerezonuje, ale možno som na to buď nedozrela, alebo tomu nerozumiem. No rešpektujem, že to mnohým ženám vyhovuje. Asi je to silné pre tie, ktoré nie sú zvyknuté zdieľať, alebo nemajú s kým. Ja mám vo svojom okolí veľa ľudí na podobnej vlne, s ktorýmí môžem bezpečne zdieľať.
Keď som skrátka spokojná. Keď nepočúvam ego a nepotrebujem sa porovnávať, alebo hecovať k nejakým výkonom.
Je to asi prirdozený pohyb kyvadla, ktoré bolo vyosené do středověkých extrémov a jeho pohyb sa na druhej strane švihu prejavuje aj takto. Verím, že sa to ako pri každom kyvadle ustálí v strede.
Na partrnerstve sa pracovať nedá. Dá sa pracovať len na sebe a tým meniť vztah. A ten sa prirodzene zmení. Buď začne na sebe pracovať aj partner, alebo pôjdu dvaja od seba. Aj to je dobré. V každom prípade sa člověk niekam posunie a už si nájde iného, vhodnejšieho partnera.
Len láska. Pod ňu spadá všetko. Rodina, zdravie, priateľstvo ani peniaze bez lásky nie sú skutočné.
Neviem. Ja sa nechávam posúvať. Verím, že som vždy posunutá správne, takže sa tým nemusím zaoberať. Tento manažment života prenechávam životu a je to celkom úľavové. Inak by som si tým strašne lámala hlavu a náhodou by som ešte chcela mať veci pod kontrolou, a to už by bolo veľmi únavné.
Verím na iskru na prvý pohľad, ktorá nás okamžite spojí s človekom, s kterým máme prežiť nejakú skúsneosť. Buď celoživotnú, alebo krátku.
Každý člověk v sebe pre mňa nesie niečo, čo mam inšpiruje. Len to treba vedeiť objaviť a mňa toto objavovanie baví. Takže mám veľa vzorov.
Zbytočne sa netýrať tým, že si budú za svoje stratené sebavedomie nadávať. Akonáhle prijmem, že nie som sebavedomá, tak sa automaticky stráca sila tohto “prekliatia“ a paradoxne sa to sebavedomie začne objavovať. Lebo už ten prvý krok, že si stojíte za svojim „ nesebavedomím“, je veľmi sebavedomý. Potom si to už len treba po krôčikoch pestovať a sledovať. Byť si naozaj vedomá seba. Vedieť o sebe. Prijímať sa a netlačiť na seba ako v nejakom preteku o najsebavedomejšiu ženu. S uvoľnením príde všetko.
Na golfe, s jedlom, v saune , s nejakou ľahkou americkou komédiou a hlavne s mojim mužom a na chvíľu aj s dobrou partiou.
Foto: Daniela Matušková
Místo, kde můžeš psát a diskutovat
Adéla je sympatická
super
Super článek