Tento web využívá cookies. Jeho používáním s tím vyjadřujete souhlas. Více informací

MiškaB
MiškaB
Vloženo 2. 3. 2015
Líbí se mi

13. kapitola

MiškaB
MiškaB
Vloženo 2. 3. 2015
Líbí se mi
13. kapitola

13. kapitola

Prečítajte si pokračovanie príbehu o dvoch ambicióznych ženách a hlasujte ako má pokračovať

13. Kapitola

Gréta

Sedím u Martina na gauči a pijem kamilkový čaj. Ako som sa tam dostala je pre mňa záhadou. Srdce mi bije o-sto-šesť. Musím mať vydesení pohľad a mŕtvolne bledú tvár. Martin na mňa hovoril ale čo je pre mňa záhadou. Po chrbte mi behá mráz. Niekoľko krát mi zvonil telefón. Nedala som si ani tu námahu sa naň pozrieť.

“Zablokoval som výťah a prešiel som celú budovu a obišiel všetkých susedov…” povedal.

Len som prikývla a pozerala sa do zeme na grécky vzor koberca.

“Gréta môžem si povedať ešte raz čo sa stalo?” pozrela som sa na neho hlavou naznačila - Nie.

“Vieš ja si to nepamätám….” povedala som zahanbene a znova sklonila hlavu. Pohladkal ma po hlave. Jeho dotyk bol jemný a pomalý. Rozpulzovali sa mi motýle v bruchu. Zatvorila si oči a užívala si jeho dotyk. Sedel oproti mne na konferenčnom stolíku. Pozrela som sa mu do očí. Pohľadom sa do mňa vpíjal a cítila som jeho silu a príťažlivosť. Podala som mu pohár s čajom, naše ruky sa stretli a nechceli sa oddeliť. Pravou rukou ma držaľ a ľavou položil hrnček na stôl.

Silvia

Po rozhovore s lekárom som sadla do auta, prišla k mame vybalila svoje biznis oblečenie. Obliekla si bielu blúzku, čiernu vysokú sukňu, hnedé pančušky lodičky, vypla vlasy do drdolu a nasadila okuliare. S matkou neprehodila ani slovo aj napriek jej snahe.

Pri zabuchovaní dvier na aute som začula len… nesprav hanbu…

Moja cesta mierila na mestský úrad, kde som požiadala o pridelenie právnej pomoci, svedka a záznamovacieho zariadenia, dali mi kameru, ešte lepšie ako som očakávala.

V aute som nikomu nič nehovorila, išla som rovno k pani Claudiovej. Tá sedela na priedomí.

“Silvia, drahá ste to vy?” pýtala sa neisto

“Áno madam…”

“To ste si rýchlo rozmysleli…”

“Myslím, že to nie je tak úplne pravda. Môžeme ísť dovnútra sa pozhovárať? Spolu s pracovníkmi úradu?”
“Ale áno Silvia…” chytila ma za rameno a viedla som ju do domu spolu s delegáciou za mnou.

“Takto som si to predstavovala…” povedala potichu stará dáma.

postavila som kameru na stojan, zapla a vypýtala súhlas s natáčaním od všetkých osôb. Samozrejme mi bol poskytnutý.

“Pani Claudiová…” začala som oficiálne “  na základe rozhovoru, ktorý tu teraz prebehne za účastí svedkov bude vypracovaná zmluva o prevode vlastníctva a doživotnom zaobstaraní. Okrem toho si chcem dohodnúť ďalšie pravidla…”

“Áno, drahá,” povedala s úsmevom stará pani.

“Svedkovia myslíte si, že tu prítomná pani Claudiová je pri plnom mentálnom zdraví?” povedala som rázne. Obaja sa na seba pozreli.

“Myslíme si, že áno.”

“Svedkovia myslite si, že pani Claudiová má adekvátny zdravotný stav svojmu veku?”

“No, janeviem…” povedala pracovníčka úradu.

“Prosím vyjadrite sa jasne, myslíte si, že je vo svojom veku zdravotne na tom dobre alebo zle?”

“Myslím si, že dobre.” Povedala právnička.

“Viete v akej veci sme sa tu stretli.”

“Nie úplne.”

“To je dobré o to budú vaše odpovede objektívnejšie.”

“Pani Claudiová poprosím, aby ste vyslovila vaše podmienky ja ich budem zapisovať a k jednotlivým bodom sa vyjadrím, potom našpecifikujem svoje a vyjadríte sa vy. Potom budeme komunikovať až kým nedôjdeme ku koncenzu.”

“Ehm…” ozvala sa právnička..” nemyslím si, že by sme mali byť prítomní…” povedala ostíchavo

“Požiadali sme vás aby ste sa zučastnili a vašou úlohou je tu ostať a vypočuť si všetko čo sa tu povie. Budete dokazovať hodnovernosť audio-vizuálneho záznamu.”

vytiahla som poznámkový blok.

“Môžeme začať pani Claudiová?”

“Áno... “ v očiach jej svietilo tajomno. Trochu som sa zarazila, ale nenechala som sa odradiť. Usmiala som sa, ukázala zuby a svojimi upravenými nechtami naznačila aby začala.

“Tak moje pravidlá sú nasledovné, aby sa Slečna Silvia zaviazala pravidelným platbám na moje budúce ubytovanie, to by Bolo domov dôchodcov pri jazere, cena ubytovania je mesačne 650 eúr aj so stravou. Od slečny Silvie chcem sumu mesačne 350 eúr, pravidelné návštevy v domove a umožnenie prístupu na záhradu a do domu, v čase keď bude prítomná. Ďalej chcem, aby zabránila kontaktu medzi mnou a mojim synom Marekom Claudiom, aby mu neposúvala informácie o mne. Nechcem aby zničila ružové kríky v zadnej časti záhrady. Chcem aby žila usporiadaným životom, aby sa vydala a mala deti, aby ich vychovávala sama. Chcem, aby tento dom nepredala a po dovŕšení môjho veku spravila to isté čo ja, teda ak nebudú dediť po nej jej deti. Chcem aby zachovala dobré susedske vzťahy.” pozrela sa do okna a zadívala sa na svoje ruže. ostala ticho. Cela miestnosť stíchla.

Prečitala som si čo je napísané na papieri.

“Tak suma 350 eúr mesačne je podľa mňa primeraná s tým nemám problém. Ako často si predstavujete návštevy?”

“Ako keby si navštevovala svoju matku alebo staru matku.”

“Naozaj? Svoju matku som navštevovala s pravidelnosťou 2 až 3krát ročne, starú matku vôbec…” povedala som a začala som si robiť poznámky

Stará pani sa usmiala a pokrútila hlavou

“Tak chcem aby si ma navštevovala minimálne raz týždenne v nedeľu a vždy si dáme spolu obed v rovnakej reštaurácii.” pozrela som sa na pani.

“Týždenne? ako vážne, nezdá sa vám to príliš často?”

“Nie”

“Mne áno na to, že nie ste moja príbuzná, môžeme sa dohodnúť raz za mesiac na čaji… “ pozerali sme sa jedna druhej do očí a uvedomila som si, že pani je dobre pri zmysloch a prišlo mi ju trocha ľúto, nemá nikoho a aby ju niekto vôbec navštívil musí to byť v zmluve. Zahnala som myšlienku a sústredila sa na binis. Čakala som kedy príde odpoveď.

“Obed.” povedala, pozerala som na ňu a premýšľala o možnostiach ustúpi? pýtam sa v duchu

“Každý druhý mesiac, a keď nebudem môcť tak sa dohodneme na hlásení a ospravedlnení..” povedala som a zaznačila som si to ako hotovú vec.

“Dobre.” pritakala pani a znovu sa pozrela do okna, odpila z čaju.

“Prístup na záhradu…” začala som

“Áno…”

“Ako si to prestavujete?”

“že keď budem mať náladu tak sa tu prejdem, otvorím si bráničku a pôjdem si sadnúť k svojim ružiam.” povedala.

“Ako často?”

“Neviem”

“Pani musíte…”

“Drahá dohodnime sa tak, že toto bude jediná nehlásená činnosť. Tie ruže som sadila zo svojim manželom, PánBohMuHriechyOdpusť..”

“Dobre teda, neobmedzený prístup s výhradou, keď tu bude návšteva nevstúpite, len s dovolením.”

“Dobre, ešte niečo.”

“Váš syn.” povedala som vážne a čakala čo povie

“Čo s ním..” vyzerala nahnevane

“Chcem vedieť kto to je, čo to a čo sa stalo.”

 

Otázka pre vás:

  1. Zomelie sa niečo medzi martinom - domovníkom a Grétou?

a - áno

b - nie

  1. Čo bude zač syn pani Claudiovej?

a - vojak

b - delikvent

c - podnikateľ (typ s ktorým si vždy začína Silvia)

 

Místo, kde můžeš psát a diskutovat

Pro možnost vložit komentář musíte být přihlášena.
MajkaM
MajkaM 6. 3. 2015

1A2A

Odpovědět
Myselfia
Myselfia 2. 3. 2015

1A 2A

Odpovědět

ŽENY s.r.o. v číslech

1
žena na začátku (naše Eva)
3.
rok startujeme v novém
10
regionálních Pracoven ŽENY s.r.o.
3 000
žen v průměru na jedné akci v OC
85 159
registrovaných inspirativních žen
2 922
testovaných produktů
43 290
odeslaných produktů
165 073
vložených hodnocení

Chci odebírat novinky na svůj email.